"Nemám pocit, že by som bola v zahraničí", říká slovenská vyučující na VŠ

Pěkný den, náš speciál se zaměřuje na česko-slovenské vztahy. Jak ty sama tuto oblast vnímáš?

Podľa mňa je medzi nami, medzi oboma krajinami veľmi aktívna spolupráca. Tá spolupráca je samozrejme relatívne blízka aj na úrovni ostatných okolitých štátov, ale medzi Českom, Moravou a Slovenskom existuje veľmi úzký, špecifický vzťah, ktorý asi nie je potrebné nijak zdôrazňovať. Nakoniec, moje vlastné pôsobenie na brnenskej MU je dôkazom takejto spolupráce. Brno, Čechy sú jediné miesto, jediná krajina na svete, kde môžem pracovať, pôsobiť, a pritom nie je nutné, aby som napr. hovorila po česky. Veľmi veľa to pre mňa znamená, pretože mi to dovoľuje ostať takpovediac sama sebou. Inými slovami vďaka tomu nemám pocit, že by som bola v zahraničí. Veľmi veľa pre mňa znamená tiež to, že moja slovenčina je dobre prijímaná a že ľudia s ňou (poväčšinou) nemajú problémy (tým mladším ročníkom prekladám november ako listopad, kým si zvyknú). Možno je to brnenské špecifikum vyplývajúce z geografickej blízkosti, ale napriek tomu je to fakt.

Existují podle tebe i přesto na tomto poli nějaká napětí a problémy?

Nemyslím si. Osobné určite nie, resp. o nič viacej, než v iných oblastiach, v ktorých pracujú ľudia celej škály charakterových vlastností, ktorí majú svoje muchy a nepriateľov. Skôr by som naozaj hovorila o spolupráci, blízkosti, pocite určitej spolupatričnosti.

Učila jsi na slovenských i českých školách. Jak bys popsala rozdíl mezi nimi?

Rozdiel bol v tom, že na Slovensku som učila na gymnáziu a na VŠ len jazykové kurzy. V Brne učím na univerzite. V tom je zásadný rozdiel, pretože som pristupovala k inej skupine ľudí, a s inými témami. V podstate sa táto moja skúsenosť vzťahuje na rozdiel v prístupe voči gymnazistom a vysokoškolákom, čo sú dve natoľko odlišné oblasti, že ich nemá zmysel porovnávať. Ale je mojím snom a prianím ísť niekedy učiť napr. do Bratislavy ako vyučujúci z Brna.

Jak se podle tebe liší české a slovenské školství?

Joj, toho je veľa, a súvisí to nie ani tak s priamou skúsenosťou mňa ako pedagóga, ale so situáciou na politickej sfére.

Měla jsi někdy při výuce problém se slovenštinou?

Áno, určite. Mladšie ročníky majú všeobecne problém, najnovšie tento týždeň to bolo slovo piesok. Takže hovorím bilingválne – piesok, písek. Keď poviem čajka, žubrienka, alebo mláka, tak to rovno prekladám (racek, pulec, kaluž), ale piesok ma dostal. Na „vašu“ českú obranu však musím povedať, že vyslovene s neprijatím alebo odmietnutím mojej slovenčiny som sa nikdy nestretla. I keď, slovo Slovena som prvýkrát počula od rodiny môjho bývalého priateľa v Prahe a priznám sa, príde mi rovnako pejoratívne ako Čehúň.
Tie historky bývajú niekedy vtipné, a niekdy smutné. Občas ma to doslova zabolí – keď ma zastaví slečna na ulici kvôli nejakej ankete, reklame alebo zbieraniu podpisov, a na moju slovenčinu zareaguje otázkou „rozumíte česky?“, tak to ma mrzí. Na druhej strane, perfektne som si obohatila vlastnú slovnú zásobu v češtine, a už aj „ř“ viem povedať pekne a nemusím sa zaň hanbiť (stydět… To sú tie slová, už presne viem, že ich musím preložiť, inak mi študenti strihajú ušami. Ale aspoň je sranda).

Zuzka se někdy potýká i s japonsko-česko-slovenskými překldy

Liší se v něčem čeští a slovenští studenti?

V Brne máme aj slovenských, aj českých študentov. Navzájom sa medzi sebou líšia asi tak, ako sa niekto z Ostravy líši od študenta z Budějovic. Rovnako sa študent z Bytče líši od študenta z Vráblov. Žiadna veda, obyčajný lokálpatriotizmus, ktorý pokiaľ má svoje medze, tak je zdravý a konkurenčne prospešný.

Co táhne slovenské studenty k nám? A co myslíš, že by mohlo české studenty na Slovensko?

To sú dve odlišné otázky. Tá prvá by mala byť adresovaná študentom. Ja si dovolím len predpokladať, keďže každý má svoje osobné dôvody (a v 18tke sú tie dôvody podľa mňa viac osobné, než racionálne a pragmatické). Všeobecným dôvodom môže byť…čokoľvek. Objektívnym dôvodom je určite vysoká kvalita a dobré renomé brnenskej MU nielen v porovnaní s českými VŠ, ale aj na Slovensku (hovorím o MU, lebo tu pôsobím, a tak to dokážem objektívne posúdiť, moje vyjadrenie o iných českých VŠ by však práve preto bolo subjektívne). Myslím, že dôležitá je otázka ponuky a dopytu. Pre niekoho napr. z Považskej Bystrice môže byť pri výbere VŠ Brno voľba porovnateľná s Bratislavou – a vtedy sa rozhoduje podľa toho, čo chce študovať a kde je výhodnejšia a atraktívnejšia ponuka. Slováci majú k Morave a k Čechám bližšie, než je tomu naopak. Na Slovensku ľudia sledujú české programy, čítajú české knihy, Slováci rozumejú češtine. Naopak to žiaľ neplatí. A tým sa dostávame k druhej otázke- obzor českého študenta pri výbere VŠ nesiaha za hranice jeho krajiny, Slovensko je preňho cudzia krajina, v ktorej sa nedohovorí.

Zdroj fotografií: stock.xchng a archiv respondentky