Štúdium Slovákov na českých univerzitách

Ani tento rok nepolavil prílev študentov „spoza rieky Moravy“ na univerzity v Českej republike. Štúdium Slovákov na českých vysokých školách dnes nie je žiadnou novinkou. Či už sa to niekomu páči, alebo nie, faktom zostáva, že na českých vysokých školách v súčasnosti študuje približne 209 tisíc študentov, z toho 5 593 z nich je zo Slovenska. V porovnaní z minulým rokom je to nárast o viac ako 1600 študentov. Naskyta sa otázka, prečo tolko študentov z republiky, ktorá o sebe nemôže tvrdiť, že by trpela nedostatkom univerzít, odchádza za vedomosťami do susednej krajiny, s ktorou ju síce spája viac ako 70 ročná spoločná história, ale predsa je to už raz zahraničie.

 

Ani tento rok nepolavil prílev študentov „spoza rieky Moravy“ na univerzity v Českej republike. Štúdium Slovákov na českých vysokých školách dnes nie je žiadnou novinkou. Či už sa to niekomu páči, alebo nie, faktom zostáva, že na českých vysokých školách v súčasnosti študuje približne 209 tisíc študentov, z toho 5 593 z nich je zo Slovenska. V porovnaní z minulým rokom je to nárast o viac ako 1600 študentov. Naskyta sa otázka, prečo tolko študentov z republiky, ktorá o sebe nemôže tvrdiť, že by trpela nedostatkom univerzít, odchádza za vedomosťami do susednej krajiny, s ktorou ju síce spája viac ako 70 ročná spoločná história, ale predsa je to už raz zahraničie. 

Ani slovenskí študenti sa príliš nelíšia od svojich českých kolegov a ich záujem sa pochopitelne rovnako sústreďuje na vyhladávané obory ako sú medicína, právo či ekonomické vedy. Stúpa aj počet študentov na humanitných a filologických oboroch, informatike a technických smeroch. Tým samozrejme nechcem povedať, že by mali menšiu prestíž, ale záujem slovenských študentov o ne začal stúpať o niečo neskôr. Doslova o „invázii“ slovenských študentov by mohli hovoriť hlavne najväčšie české vysoké školy: Karlova univerzita v Prahe, za ktorou nasledujú Masarykova univerzita v Brne, Vysoká škola ekonomická v Prahe a Univerzita Palackého v Olomouci. 

Viackrát som sa u študentov (dokonca i vyučujúcich!) stretol s domnienkou, že Slováci sú na štúdium prijímaní na základe určitých „kvót“ – vopred stanovených počtoch študentov, ktoré české vysoké školy musia prijať či už sa im to páči, alebo nie. Skutočnosť je iná – nanešťastie pre tých, ktorí Slovákov v ČR nemôžu vystáť. (Verte mi, že aj s takými som sa tu už stretol.) Do roku 1999 bolo štúdium Slovákov na českých univerzitách upravované zmluvou, na základe ktorej mohol študent, občan SR v ČR študovať iba niektoré obory, ktoré nebolo možné študovať na Slovensku. O ich študentov rozhodovalo ministerstvo školstva, pričom sa museli brať v úvahu smerné čísla. 15. januára 1999 podpísali vtedajší minister školstva ČR a jeho slovenský rezortný kolega protokol o spolupráci v oblasti vzdelávania, mládeže, telesenej výchovy a športu. V tomto medzinárodnom dohovore sa obe krajiny zaviazali, že počas platnosti tohoto protokolu umožnia občanom štátu druhej zmluvnej strany prijatie na štúdium všetkých druhov vysokoškolského štúdia na štátnych vysokých školách za rovnaných podmienok, ktoré sa podla vnútroštátnych právnych predpisov vzťahujú na prijímanie na štúdium a pri štúdiu na občanov svojho štátu, avšak bez obmedzenia počtu. Slovenskí študenti môžu pri vykonávaní prijímacích skúšok, rovnako ako počas štúdia, používať slovenčinu, s výnimkou prípadov, kedy je čeština overovanou podmienkou prijatia na VŠ, či u študijných povinností, ktoré s výukou českého jazyka súvisia. Rovnaké podmienky platia pre českých študentov študujúcich na Slovensku. Okrem volnej výmeny študentov sa krajiny zaviazali, že každoročne poskytnú až 70 miest na jednosemestrálne študijné pobyty pre študentov všetkých druhov vysokých škôl zároveň 2 miesta na letné jazykové kurzy: Studia Academica Slovaca  v Bratislave a Letná škola slovanských štúdií na rôznych VŠ v ČR. 

Informácie o štúdiu a tlačivá prihlášok si ale každý vzdelaniachtivý záujemca musí zohnať sám, nakožko ministerstvá  si vzájomne do výberu uchádzačov a formalít spojených s prijímacím konaním nezasahujú. Problémom sú hlavne tlačivá prihlášok, ktoré bežne v papiernictve ani kancelárskych potrebách nezoženiete. 

Možno na vás tieto riadky pôsobia fádne a myslíte si, že ani nepatria do študentských stránok, ale náš minimáne štvordielny výlet za radosťami a starosťami slovenského študenta v Českej republike som si predsa len dovolil začať tak trochu oficiálne. To preto aby som hneď na začiatku uviedol určité veci na pravú mieru, a nemusel svoje postrehy miešať s legislatívou – i keď viem, že u niektorých vecí nebude možné sa jej vyhnúť. Samozrejme by som bol vežmi rád, keby ste sa aj vy so svojimi názormi, pripomienkami, osobnými skúsenosťami a postrehmi dokázali s ostatnými podeliť. Veď nie nadarmo sa hovorí: Viac hláv – viac rozumu. 

-mk-

 

Další články k tématu

Práce v zahraničí:

V třetím díle našeho seriálu bych Vám ráda přiblížila práci, kterou momentálně dělám – pracuji jako servírka v Lucembursku. Dozvíte se nejenom, jak jsem se k práci dostala, ale také, co všechno jsem potřebovala, kolik je možné si v zemích EU vydělat a co vlastně dělám. Lucembursko je pro brigády v zahraničí jednou z nejideálnějších zemí. Daně jsou zde nízké a výdělky vysoké. …

číst více
Studium dvou jazyků? Jde to, ale najděte si čas

Studium dvou jazyků? Jde to, ale najděte si čas

Vybrala sis obor zaměřený výhradně na studium jazyků. Měla jsi už před tím, než ses na něj hlásila, nějaké představy o tvém budoucím povolání? Konkrétní představy jsem neměla, motivací pro mě byla spíše možnost naučit se dobře jazyk a zároveň i kulturu, jako třeba literaturu či dějiny, dané jazykové oblasti. Byly tvé jazykové znalosti u obou jazyků stejné, …

číst více
Jaké to je, být jako Slovenka na Erasmu v Česku?

Jaké to je, být jako Slovenka na Erasmu v Česku?

Simono, Ty jsi v ČR studovala v rámci programu Erasmus. Nelákaly tě spíše země vzdálenější domovině, proč jsi se rozhodla vyjet do ČR? Vzdialenejšie krajiny sú síce lákavé a uvažovala som o tom, ale zavážil fakt, že išlo o Brno. Brno je moje milované mesto, v ktorom túžim bývať už 11 rokov. Ani neviem prečo. Raz sme cezeň prechádzali a zaľúbila …

číst více

Au-pair v Německu? Od Nového roku s vyšším platem!

Přemýšlíte o práci s dětmi v zahraničí? Láká vás třeba Německo? Máme pro vás dobré zprávy – od Nového roku si totiž au-pair v této zemi přilepší. Konečně byl nalezen kompromis – v roce 2006 si au-pair v Německu přijdou na 260 EUR za měsíc. K tomu je rodina povinna zajistit samostatný pokoj, stravu, jeden volný den týdně a 2 týdny placené dovolené za půl roku. Dále …

číst více